Bol som v kľudu, no všetkých kolem so ľutoval. Bez problémov sa pre mňa otvorilo parkovacie miesto. V kľudu som prešiel cez preplnené eskalátory do kina. Film bol opäť skvelý. Nebol to len efektný sled trikov, bojových scén a tupého zabíjaní.
Kto chcel, uvedomil si tak ako ja, čo nám chcel Peter Jakson spolu s Tolkienom povedať. Uvedomil som si ten kontrast, medzi tým, čo sa odohráva za múrmi sála, čo na plátne a čo treba na územiach bývalej Mezopotámie. Ako zdanlivo ďaleko a zároveň blízko sa v reálnom svete odohráva to, čo na plátne. Riady obyčajných ludi bojujúcich o hole životy, o životy žien a detí. O holú existenciu. Váľka, ktorú rozpútala závisť, sebectvo a šialená túha po moci. Každého môže postihnúť, každý môže podľahnúť, stačí maličkosť, stratiť vieru, zabudnúť kto som, zabudnúť na druhých, zabudnúť na cit, na lásku ...
Tu sa odvíjal svet Stredozemne, tu stály na jednej strane sily zla a na druhej strane boj o prežitie. Sila lásky obetovať sa pre druhého, sila viery vo spravodlivosť, slobodu a šťastie.Zomrieť slobodný a šťastný, obetovať život pre druhých, pre tých, ktorých milujem, ktorých mám rád.
Toto sú moje Vianoce, toto je ich posolstvo. Preto som šťastný a bez stresu. Preto nepotrebujem drahé darčeky. Moje Vianoce sú príbehom a láske, viere a nádeji, o sebaobetovaniu. Toto ma robí šťastným. Žijem pre druhých aj keď im niekedy nevedome ubližujem, mám rád druhých, viem milovať a priznávam, som aj sebecký. Ved mať rád druhých mi robí dobre a mať sa dobre je trocha sebecké :-).
Tam, za múrom kina bolo veľa nešťastných, vystresovaných a neslobodných ludí, ktorí zabudli na Vianoce. Ktorí lásku a šťastie nahradzujú peniazmi a pretvárkou. Nie všetky, no veľa. Myslí si snáď, že narodenie Ježiša Krista zorganizovala nejaká marketingová agentúra ?